Barbora Námerová VooDooMan – Smrť nie je koniec29. 11. 2017

V noci často nespím, lebo jednoducho nemôžem. Milujem noc, jej čaro. Piješ kávu, zapáliš si cigu a premýšlaš čo spravíš, podobne ako v šachu. Možno dostaneš nápad na novú skladbu a hráš sa so zvukovým softvérom, uprostred toho sa ti zjaví modrá obrazovka smrti, začneš znovu a zistíš, že ti beží päť zvukových softvérov naraz, čo nie je dobré pre pamäť tvojho počítača, tvoj hardisk sa trápi, pretože renderuješ na vysokej frekvencii a vo vysokom rozlíšení... ale nakoniec to nejako vyjde. Je to len industriálny experiment, nie je nič zlé na tom, keď spravíš chybu a výsledok je opakom zamýšlaného. V tých chybách je veľa náhodilosti, ja však verím, že tá náhodilosť nie je až tak náhodná – často sa cítim ako v tranze, keď robím hudbu.

VooDooMan

 

Proti prúdu

VooDooMan (17. 5. 1980 – 20. 10. 2015) bol slovenský experimentálny hudobník, básnik, výtvarný umelec, programátor a moderátor rádia Haluzen. Jeho tvorba sa do svetových strán rozprestiera k outsiderskej hudobnej scéne tvorcov ako Harry Partch či Sandy Bull a s domácou scénou je spojená tragickou linkou, kde sme v šume s krátkymi odstupmi pochovali ďalších dvoch slovenských hudobníkov: Cadillac Face a Ďura Ďurčeka, ktorí svoj život ukončili rovnako ako on, predčasným odchodom, či už dobrovoľným alebo nie.

VooDooMana som spoznala, keď som mala šestnásť a do elektronickej hudby som ešte len začínala prenikať, cez kamaráta Andreja Chudého, ktorý ho vlastne priviedol k myšlienke, že by svoju hudbu mohol začať vydávať. Boli to deväťdesiate roky a aj keď sa postupne zjavovali okrem prevládajúceho techna i noisové projekty komunitného charakteru pod hlavičkou Noize Konspiracy a v bývalom Účku (terajší Subclub) sme so zatajeným dychom počúvali napríklad koncert Poo, VooDooMana nikde nebolo možné vidieť. Jeho hudba i zmienky o ňom sa šírili len ako legenda v malom okruhu známych – predovšetkým okolo ľudí z dnes už neexistujúceho časopisu Zion a z IRC kanálov. Neviem, či to bolo tým, že o ňom vedelo tak málo ľudí, alebo pre outsiderský charakter jeho tvorby, ktorá sa celá odohrávala v jedinej miestnosti, v ktorej zároveň žil, vyrábal vlastné nástroje a kde si tiež zariadil vlastné nahrávacie štúdio, ale za celý život sa nepodarilo uskutočniť ani jeden jeho koncert. Jediný taký pokus urobili Miro Hargas a Matus (900piesek). Mal sa odohrať vo Fuge, no VooDooManovi sa nakoniec z Antidimenzie (VooDooManov paralelný vesmír) nepodarilo doraziť.  

 

index (5).jpeg

 

Tvorivý proces, kvantita, vplyvy

Možno práve kvôli svojej izolácii VooDooMan začína na vlastnom labeli Oshipanah Record vydávať skladby, ktoré sú zaujímavé svojím rozsahom. Pohybujú sa od kratučkých skíc až po tie, ktoré môžeme vnímať, ako celonočné levitácie v zvukových vlnách noizu či ambientu. Od roku 2006, ako je na stránkach VooDooMana datovaný jeho debut Ultranet Refresh tak vzniká deväť rôznorodých viac hodinových albumov.

VooDooMan patrí k tvorcom, ktorí svoju tvorbu zdieľajú ako celistvý tvorivý proces, ktorý v podstate nefiltrujú – rozprestierajú ho otvorene a v nahote, ktorá od poslucháča veľa vyžaduje:

„Čo sa snažím vyjadriť v mojej hudbe, je na vašej fantázii. Keď som pracoval ako programátor, rád som chodil do zasadacej miestnosti a díval sa na staré veľké papiere, ktoré písal a naškrabal nejaký projektový manažér, a snažil sa vysvetliť niektoré veci o modely databázy alebo o diagramoch s triednou hierarchiou a ich vzťahoch. Ak som nebol prítomný pri rozhovore o nich, nemohol som pochopiť, o čo ide, takže bolo na mne, aby som využil svoju predstavivosť a pochopil tieto obrazy ako umelecké diela. S mojou hudbou je to podobné, myslím, že konečný príjemca by mal byť aktívnejší, aby sa stal súčasťou môjho tvorivého procesu a stal sa tak tiež umelcom. To ma fascinuje.“

VooDooManova diskografia otvorene zrkadlí jeho lásku ku kapele Coil, na ktorú často s istou nostalgiou v hlase spomínal. Miloval najmä klip k ich piesni Love’s Secret Domain s krásnymi thajskými chlapcami.

Všimnete si v nej tiež post-industriálnych postupov Download či istú blízkosť k Boredoms. Na každom z VooDooManových albumov sa objavia skladby, ktoré rôznym spôsobom pracujú s tónmi z pozemskej sféry. Ako zlatá platňa Voyageru dorazili až k nemu, aby sa prechodom jeho dimenziou pretvorili v nové diela. Tieto skladby vznikajú akoby zo snahy pochopiť a komunikovať so základným hudobným motívom, zistiť, čo mu ponúka, a využiť ho pre vlastné hry so zvukom. Objavujú sa v nich remixy či sample od Beatles, Blur, Garyho Mooera, Richarda Mullera, Beaty Dubasovej, Elánu alebo Jimiho Hendrixa, Travis či Goo Goo Dolls. Ich lajtmotívy sa rozplývajú, strácajú a znova objavujú v noizových aj metalových prevedeniach či ambientných sférach alebo vytvárajú rockové psychedelické odkazy trieštiac sa vo fľaši na hladine rozbúreného oceánu. S VooDooManovou hudbou však neinterferujú len hudobné vplyvy, ale inšpiruje ho v nej i akčná metóda Jacksona Pollocka, ktorú si pre seba uspôsobuje v hudobnej produkcii a výtvarných dielach, či sústredenosť a ponor do detailu v plynutí času vo filmoch Andyho Warhola.  

 

hqdefault.jpg

 

Elektrina a telefón

VooDooMan prechovával určitú fascináciu k elektrine. Ako v dokumentárnom filme The Sound and the Fury – Cadillac Face and the Noize Konspiracy (Gianmarco Del Re, 2017) hovorí Jonáš Gruska z labelu LOM, ktorý sa venuje experimentálnej hudobnej scéne na Slovensku a vydal výber VooDooManovej tvorby: „Robil celkom komplexné obvody a väčšinu času pracoval so smrteľne vysokým napätím. Dosť často ho to koplo, keď budoval tieto veci. Povedal mi, že dosť často držal kábel v ústach a pretože robil niečo iné, zabudol na kábel a dostal úder elektrickým prúdom... Ale nevyzeralo, že by mu to vadilo. Po čase si na tie šoky zvykol...“

Okrem tohto fyzického prepojenia s elektrinou súvisí jeden z vynálezov, ktorý ju používa na prenos hlasu - telefón.  

„...Prosím?“

„VooDooMan.“

„Nazdar.“

„...čo myslíte, tak, keď tak rozmýšľam, že keď subjekt skúma určitú entitu, tak čo sa objektívne deje v jeho mysli?“

...hm, možno niake zavity sa vyrovnavaju... (?)“

„...aha.“

No a prečo sa pýtate?“  

Pýta sa hlas Terezy95, ktorý počujeme v skladbe Virovnavanie zavitou (feat. Tereza95). VooDooMan bol známy tým, že telefonoval na náhodné čísla z telefónneho zoznamu a bavil sa s najprv neznámymi ľuďmi na najrôznejšie témy. Niektoré nahrávky rozhovorov potom samploval do svojich skladieb, či relácií Rádia Haluzen, z iných zas vznikli priateľstvá a prepojenia z Antidimenzie do pozemského sveta nás ostatných. Zaznamenal tak i náhodné rozhovory na ulici, často s ľuďmi, ktorí boli nejakým spôsobom vyčlenení zo spoločnosti (bezdomovcami, alkoholikmi či psychiatrickými pacientmi). Napriek tomu, že tých ľudí už väčšinou nikdy viac nestretol,

„tolko zaujimavix ludi som na ulici stretol, a tak dobre sy z mnohimi neznamimi pokecal, aj ket vjem ze us ix nygdy nestretnem, ale nemenil bi som to za nic ine. aj ket namna ukazuju prstom. lebo newedja ake krasne je bit mnou. presne tak ako ja ukazujem na nich.“  

 

Nástroje z Antidimenzie

Z Antidimenzie k VooDooManovi prevrávajú rôzne hlasy a zvuky, ktoré komponuje do svojich skladieb.

„Antidimenzia je vesmír rovnako ako tento a ľudia tam robia rovnaké chyby a sú na ceste k zlepšeniu seba, rovnako ako na Zemi. Niekedy je človek posielaný na inú planétu kvôli karmickej lekcii.“

Aby nám do nej umožnil nahliadnuť či počuť to čo on, tvoril vlastný softvér a hardvér. Z vlastnoručne vyrobených nástrojov sa tak na jeho albumoch objavuje napríklad vysávač ovládaný zvukovou kartou rušiaci a meniaci zvuky nástrojov v jeho blízkosti. Legendárna je jeho VooDooGitara – jednostrunová gitara, prepojená s jeho softvérom, alebo VooDooVault, ktorý bližšie popísal v booklete k albumu Little Night Music Generator. V podstate išlo o krabičku, v ktorej sa nachádzal zosilňovač a mikrofón, ktorý posielal signál na výstup, čo umožňovalo spätnú väzbu, k tomu ešte ovládateľný bzučiak a rýchlostne ovládateľný postupný prepínač zo starého analógového telefonického centra.

„Tieto komponenty môžu rušiť zvuk spätnej väzby, a pretože telefonický prepínač výrazne spotrebúva elektrický prúd (1 ampér pri 24 V), niekedy môže spôsobiť vybitie kondenzátorov v jednotke filtračného zdroja. Zosilňovač potom na veľmi krátku dobu prestáva fungovať, kým sa kondenzátory znova nenabijú.

„Pri slove softvér si ľudia väčšinou predstavia prehľadný program, ktorý ponúka rôzne možnosti, v rámci ktorých sa človek pohybuje, kliká, skúša, čo dokáže,“ vysvetľuje mi Daniel Tóth (Angakok Thoth, Amen Tma,1/x). VooDooMan však svoj softvér programoval pre seba a pravdepodobne mu rozumel len on sám, i keď do jednej jeho časti práve Daniela nechal nahliadnuť a vznikla tak ich spoločná skladba: And Then Get Some Shrooms (with VooDooMan).

Zaujímavou spoluprácou s ďalším hudobníkom je Less Likely Song (More Likely Mix). Skladba vznikla s Acidmilkom (Amen Tma), s ktorým sa VooDooMan podobne ako s inými ľuďmi stretával najmä na IRC chate, kde sa prvýkrát začali baviť o spoločnej kolaborácii. Nevedeli sa dohodnúť, akým spôsobom by to mohlo prebiehať, až napokon Acidmilk VooDooManovi poslal sample, ktoré vygeneroval v Reaktore, s ktorým sa práve začínal zoznamovať. VooDooMan ich postupne počas piatich rokov spracovával vo svojom softvére, až skladba jedného dňa bola na svete.  

 

ska, spiritualita a iné stavy vedomia

V období, keď VooDooMan navštívil našu planétu, nachádza a skúma zvláštnu schopnosť ľudí – milovať. O láske sme sa spolu bavili skoro v každom našom rozhovore. Nachádzal v nej krásu, no zároveň i bolesť, ktorá sa pretavuje cez jeho lámavý spevavý prejav krehkého mužského hlasu na hranici recitácie, ako napríklad v skladbe Ulice Toleda z albumu príznačne nazvaného Love, Peace and Suicide či tragikomickom dvojhlase Gayman in Love z The Difference.

VooDooMan si po dvadsiatich rokoch na planéte Zem vytvára vlastné náboženstvo: má v sebe trochu z buddhismu, hinduismu, vishnavismu, a ďalších... Nehlási sa však k žiadnej cirkvi, tie sú mu odporné pre „pokritectvo a dogmatizmus, stredoveké idealy a modlosluzobnictvo... a to este nehovorim ze sa stale praktizuje exorcizmus pri kerom zomieraju ludja…“

Raz mi povedal, že sa najviac modlí k svojmu obľúbenému božstvu Pythagorasovi, ktorého vety používal vo svojom softvéri, no z viacerých jeho skladieb na mňa dýcha akási zvláštna spiritualita alebo skôr sakrálnosť kompozícií, vytváraných najmä cez syntetizátory. Mám pocit, že VooDooMan tie skladby zložil pre tých, čo potrebujú svoju hlavu oddeliť od tela a znova ju nasadiť na to isté miesto, tento raz naladenú trochu inak.

S počúvaním VooDooMana je to trochu podobné ako s výskumom chobotníc. Myslíte si, že ich skúmate, a ony pritom v skutočnosti študujú vás – ak ste dostatočne otvorení k tomu, aby vás chobotnica skúmala. VooDooMan skúša rôzne intenzity, frekvencie, noizové plochy, syntetizátorové variácie či zábaly šumu, jemné cinkanie na určité citlivé miesta, ktorými vyrovnáva nedotknuté závity mozgu, najmä tie, kde sa nachádza úzkosť, strach, paranoja či ešte jeho temnejšie stránky, ktoré majú za následok pokazené dopamínové prenosy v mozgovej hmote. VooDooMan bol schopný cez hudbu pretaviť mnohé prejavy rôznych psychických stavov, ale i účinky rôznych psychotropných látok a medikamentov ovplyvňujúcich vnímanie. V booklete deviateho albumu Little Night Music popisuje, ako sa pri tvorbe hudby dostáva do iných stavov vedomia, a zoznamuje nás tiež so svojim kamarátom Kevinom:

„Už od detstva som s ním hovoril; moji rodičia boli vždy zvedaví, prečo ‚hovorím so sebou‘. Bolo to väčšinou v noci, pred zaspávaním. Vie o mne všetko a niekedy mi dáva predstavu o tom, čo robiť, keď neviem, ako pokračovať. Niekedy sa na mňa zasmeje a pomáha mi vidieť veci lepším spôsobom. Nechcem to vysvetľovať ako osobu rozdelenú na dve egá – ‚špiónov‘ a ‚démonov‘ – a ako tieto polovičky spolupracujú v harmónii a ako to má vplyv na mňa, pretože by ste nerozumeli a pre mňa je ťažké pochopiť , ale tieto veci sa učím o Antidimenzii, odkiaľ pochádzam, počas celého môjho života.“

VooDooMan veril, že každý z nás má svojho „Kevina“, len ho musí nájsť či otvoriť sa, aby ho mohol počuť.

Noc, snívanie a stavy na hranici spánku a prebudenia či spánkové poruchy sú významnou súčasťou VooDooManovej tvorby nielen na albume The Little Night Music Generator, ktorý celý vychádza z jeho dlhých produktívnych nocí. Na The Difference, ktorý je jeho v poradí siedmym albumom, prechádza poslucháč na A strane sériou hudobných meditačných a relaxačných techník, smerujúcich k rozvíjaniu jeho kreativity. Na strane B potom nájdete skladbu Nuclear Catastrophy (2004), ktorá bola inšpirovaná VooDooManovým snom s víziou konšpirácie medzi US a CCCP prepojenými tunelom. Ich špióni sa ho snažili chytiť, keď odhalil ich jadrový útok na svet. Dnes sa mi jeho vízia zdá ešte realistickejšou, než v čase kedy skladba vznikla.  

 

Ako počúvať a usporiadať hlasy z Antidimenzie

VooDooManove albumy sú špecifické návodmi k počúvaniu, ktoré sú pripojené ako odkazy v bookletech ako úvod či jednotlivo ku každej skladbe. Ako skúsený zvukový psychiater k nim tak navrhuje aplikovať napríklad určité dávky psychofarmák. Zolpidem Dreaming z albumu Communication Failure by tak podľa neho stálo za to počuť na 40mg Zolpidemu, aj keď sú fanúškovia, ktorí už pri samotnej skladbe prežívajú „najprv pocit, že mi bije srdce a som na respirátore. Potom im zlyhal respirátor a ja som zomrel. Potom som nasadol na motorku a nastartoval a odisiel do neznáma. Potom som sa dostal do kosatej, ktorá sa mi s kosou vysmiala – na konci“. Fresh Morning in the Land of Peace, skladbu, ktorá je svojou atmosférou akýmsi predznamenaním či variáciou k Rose of Eternity a Stoff’n Valium’n Some Tobacco, zas VooDooMan navrhuje počúvať pod vplyvom Valia. U Posteuphoric Airiness Goes to the Letargy, ktorý on sám vnímal ako v poradí druhý debutový album, by bol rád, aby „ste sa nekoncentrovali na ‚divné zvuky‘ ale radšej sa na viacerých úrovniach zamysleli nad niečím malým a vo svojej podstate krásnym...“, pričom je na poslucháčovi, čo to bude.

Významný počin spracovať VooDooManové bohaté a rôznorodé dielo uskutočnil label LOM, ktorý v roku 2013 vydáva retrospektívny výber jeho hudby pod názvom Voices from Antidimension. Album je dôležitý najmä pre poslucháča, ktorý tvorcu nepozná a chce sa s jeho tvorbou zoznámiť. Ponúka prierez VooDooManovým dielom v jeho rôznych polohách od tých noizových po jemné ambientné či meditatívne skladby rozprestrené v celej Antidimenzii, ktorú nájdete k výberovke pripojenú a môžete sa ňou tak hneď potom poprechádzať.

 

 

Iná tvorba

Pre mnohých z fanúšikov VooDooMana sú nezabudnuteľné ďalšie aktivity, ktorým sa venoval popri hudbe. Jednou z nich je Radio Haluzen, ktorého archív nájdete na jeho stránkach a webe rádia Tlis LINK. Rádio Haluzen pôvodne vysielalo z VooDooManovho okna či strechy len v malom dosahu pirátskych frekvencií. Neskôr VooDooMana vtedajší šéf pondelkového vysielania Murdok (Peter Gonda) pozval do Tlisu. V nočných hodinách, ktoré boli jeho doménou, malo Radio Haluzen obrovský úspech, za ktorý sa VooDooMan na jednom zo svojich blogov dokonca Tlisu ospravedlňuje, keďže ho považoval za humoristickú reláciu, ktorá mala poslucháčom poskytnúť len ľahký oddych (oproti ostatným „serióznym“ reláciám Tlisu). Relácia ponúkala vtipné remixy správ zo sveta, politického diania, dopravného spravodajstva, počasia, chvíľku nedeľnej poézie a VooDooManove obľúbené skladby.

Často teraz, keď už tu VooDooMan nie je, myslím na vizuálnu časť jeho diela. Raz, keď som sa ocitla v jeho štúdiu a ateliéri, ukazoval mi svoj rozrobený projekt. Inšpiroval sa pri ňom opäť Jacksonom Pollockom. Nekonečnú rolu baliaceho papiera postupne zapĺňal spontánnymi kresbičkami. Pomaly ju rozbaľoval v nepriehľadnom priestore tej zapratanej izby, až nakoniec takmer nebolo kam ju ďalej rozvinúť. Boli to skice a akčné kresby, z diaľky pôsobiace ako farebné plochy, zblízka však bolo možné skúmať rôzne miniatúrne príbehy, gagy, portréty, detaily. Jeho plán bol dielo po dokončení zavesiť v miestnosti s vysokým stropom a s výťahom, do ktorého by návštevník nastúpil a mohol sa ľubovoľne zastavovať, ak by chcel, skúmať niektorú časť kresby. Dá sa len dúfať, že tak ako iné jeho obrazy, kresby, nástroje a počítače neskončili tieto veci po VooDooManovej smrti kdesi v kontajneri.

V rámci tvorby divadelného predstavenia Neklid v spolupráci s klientmi psychiatrickej nemocnice Bohnice sme spolu s režisérom Petrom Gondom požiadali VooDooMana o hudobnú spoluprácu. VooDooMan použil „bohnickú hymnu“ naspievanú a zhudobnenú nehercami – znie na ploche jemného noizu a nakoniec do nej vkladá i svoju srdcovku od Pink Floyd.

VooDooMan zomrel 20. októbra 2015, no dozvedeli sme sa to až po skoro dvoch mesiacoch, kedy sme si uvedomili, že je zvláštne dlho ticho na IRC a skype chate. Jeho predtým veľká aktivita na GitHube končí 19. októbra. V deň kedy zmizol do Antidimenzie, sme s kamarátom sedeli na rozľahlej pláži v Maroku, dívali sa na nekonečný oceán a nechávali sa unášať jeho multidimenzionálnym šumom. Hovoril mi o obraze krásy, ktorý si treba uchovať pre moment smrti. Neskôr som chcela veriť, že si pre ten svoj moment taký obraz vytiahol z pamäte i VooDooMan, no nakoniec, zo skladieb i z osobných mailov, je jasné, že pre neho smrť neznamenala koniec, len previbrovanie do ďalšej sféry inej existencie, kde zvedavo skúma nový svet a zažíva iné „haluze“.

 

VooDooManovú tvorbu si môžete sami viac preskúmať z nasledujúcich zdrojov:

Wiki:

http://knowledge.lom.audio/research/voodooman#biography (voľne editovateľná databáza s VooDooManovým životopisom- ak ste poznali VooDooMana a chcete doplniť jeho biografiu)  

Diskografia:  

http://vdm.valec.net/

https://lom.audio/releases/04-voodooman-voices-from-antidimension/

Rozhovor VooDooMana s VooDooManom

Rozhovor s Mariom Dzurilom

Rozhovor Jonáša Grusku s VooDooManom

Rozhovor s Luciou Udvardyovou pre rádio Wave

Recenzie VooDooManových albumov od spisovateľa Travisa Jeppensena a Andreja Chudého  

A konečne dokumentárny film The Sound and the Fury - Cadillac Face and the Noize Konspiracy (Gianmarco Del Re, 2016), v ktorom vznikli rozhovory o VooDooManovej tvorbe  

 

Autorka ďakuje všetkým, ktorí prispeli k tomuto textu svojimi spomienkami na VooDooMana. Edit článku: Andrej Chudý.

Líbil se Vám tento článek? Podpořte nás!