Actress: R.I.P.

  
20

Actress: R.I.P.

Honest Jon’s Records (http://www.honestjons.com)

 

Posledný album Actress/ Darrena Cunninghama, Splazsh, mal tú česť umiestniť sa na prvom mieste pravidelného ročného rebríčka prestižného britského hudobného magazínu Wire za rok 2010. Už na prvý posluch vyčnievajúci release si svoje miesto rozhodne zaslúžil a svojím zvukom zanechal nezmazateľnú stopu. Konečný zvukový výsledok Splazsh by sa dal označiť za multižánrovú hybridizáciu, zabalenú do rozsypaných, rytmických zvukových koláží. Preto je nový počin od Actress s názvom R.I.P. rozhodne sledovanou a očakávanou udalosťou, ktorá spája fanúšikov klubovej a experimentálnejšie ladenej hudby.

Predstavte si, že vaši susedia robia vedľa bytový večierok a vy cez stenu počujete len isté utržky púštanej produkcie, nezabudnite si domyslieť mierne skreslenie stenou. Zhruba takto by sa dal popísať dojem z niektorých častí tohoto albumu. Zvuk Actress sa tentokrát pohybuje v spektre plnom sample loopov, atmosferických padov a upravených field recordings, priestor tu dostáva skôr vyjadrenie nálady samotnej, než rytmu. Ten je tentokrát zatlačený viac do úzadia a Cunningham necháva vyniknúť prvky, ktoré by pri inom interpretovi slúžili skôr ako doplnok a robí z nich hlavné piliere skadby. Tieto sú svojou pulzujúcou repetíciou viac príbuzné technu, než zlomenejší Splazsh.

Cykliace sa melódie poslucháča usmerňujú v ceste cez celý album. Sú natoľko chytľavé, opatrne vybrané a nenápadne obmieňané, že rozhodne neznudia. Beztak sa však R.I.P. dá znovu označiť za prelet skrz žánrové spektrum, ktorému sa podarilo nasať veľa stopových prvkov rozličných hudobných žánrov od dubu až po house, alebo techno. Viac na domáci posluch než na dancefloor, R.I.P je Cunninghamova spirituálna cesta skrz posmrtný očistec, začínajúca smrťou a končiaca návratom na Zem, ktorý je symbolizovaný tou najrytmickejšou, poslednou časťou albumu.

Zvuk tohoto dlhotrvajúceho počinu sa dal predvídať už na minuloročnom EP release Rainy dub, ktorý bol podobne abstraktný, beztak je však veľmi príjemným prekvapením, ktoré pomáha spájať dva svety, experimentálny a klubový, do jedného funkčnejšieho celku. Je vždy príjemné počuť jasný zvukový vývin a posun u kľučových postáv súčasnej scény smermi, ktoré sú pre bežného poslucháča do istej miery aj výzvou. Preto je R.I.P nepochybne skvelým počinom a nemal by ujsť ani pozornosti náročnejšieho hudobného poslucháča.