V anglickom vydavatežstve Peripheral Conserve vyšla prednedávnom cd-kompilácia Continental Drift. Jej zostavovatež, filmár a experimentálny hudobník Peter Strickland, sa na nej prejavil ako citlivý dramaturg so zmyslom pre koncepciu a vyhranenú estetiku. Continental Drift preto možno odporučiť ako vhodné vstupné kompendium do aktuálneho hudobného diania v Maďarsku. Prirodzene, s presahom do iných médií a na medzinárodnú scénu, pretože izolovať aktuálne umenie druhovo, žánrovo, geograficky či etnicky už dávno nemá zmysel. Strickland to pochopil, a tak uzrel svetlo sveta cenný dokument, odhažujúci životodarné podhubie pre originálne umelecké prejavy s latentnou potenciou reprezentovať v budúcnosti to, čo sa dnes možno javí ako nereprezentovatelné.
Ak hovorím o aktuálnej hudbe, mám na mysli hudbu rezignujúcu na regresívne druhovo-žánrové schémy a akcentujúcu originálnu súčinnosť individualistických tvorivých aktov vo vhodnom poetickom, médiovom i sociologickom kontexte. Z tohto pohžadu sa už niekožko rokov v Maďarsku javí najaktuálnejšou scéna, ktorá sa vyprofilovala v Budapešti okolo hudobného festivalu Szünetjel (Pauza) a literárno-umeleckého vydavatežstva Magyar Műhely (Maďarská dielňa). Festival sa koná od r. 1995 (obyčajne prvý decembrový víkend) a jeho doterajších deväť ročníkov predstavilo domácich hudobníkov ( Zsolt Kovács, Zsolt Sőrés, Pál Tóth, Attila Dóra, Albert Márkos, R. R. Habarc) v tvorivej konfrontácii so známymi menami zo sveta (AMM, Tim Hodgkinson, Phil Durrant, Veryan Weston, Roger Turner, Rhodri Davies, John Edwards, The Bohman Brothers, Franz Hautzinger, Elisabeth Schimana, Seppo Gründler, Asmus Thietchens, Marc Behrens, Marcus Schmickler, Günter Müller, Voice Crack, Kapotte Muziek, The Barton Workshop a mnohí ďalší).
Približne od polovice 90. rokov existuje aj pozoruhodné duo S.K.Y, ktoré resuscitovalo z trosiek experimentujúcich súborov SoKaPaNaSz, Mesék stb. a Talesco, keď sa gitarista Zsolt Kovács a huslista Zsolt Sörés rozhodli dať svojej ďalšej umeleckej spolupráci podobu tandemu. Za ich redukčným rozhodnutím treba hžadať spoločné intermediálne presvedčenie a najmä silnú konceptuálnu orientáciu. V hudobnom prejave sa manifestačne prihlásili k filozofii vožnej improvizácie, sformulovanej svojho času v komplexnom pojme “meta-hudba” anglickým bubeníkom a estetikom Edwinom Prévostom. Obidvaja hudobníci hrajú síce na konvenčných hudobných nástrojoch, no vežmi nekonvenčným spôsobom. V ich improvizáciách sú dôležité momenty vzniku individuálnych zvukových situácií a nie ich manieristické rozvíjanie. Zaujímajú ich procedurálne “udalosti” medzi vibrujúcimi tónmi, radenými a vrstvenými bez záväzných syntaktických pravidiel. Dialóg, ktorý Kovács so Sőrésom vedú, sa odohráva v intímnom meta-jazyku, jeho najčastejším stelesnením sú disonantné harmónie. Netradičný prístup neaplikujú len na tvorbu zvuku ale vzťahujú ho na celú oblasť poetiky. Snažia sa vyhýbať štylistickým klišé a ignorovať frazeologické konvencie. Samozrejme, takáto stratégia nemusí vždy vyjsť; dogmatické obchádzanie konvencií za každú cenu býva často hrobárom avantgardy, pretože môže vežmi žahko vyústiť do bezbrehej anarchie. No pre členov formácie S.K.Y vožná momentová improvizácia nie je norma, slúži skôr ako prostriedok konsolidácie a zvýznamňovania individuálnych mentálnych konštrukcií za, resp. pred hranicami diskurzívneho vyjadrenia. Improvizácia tohto druhu nutne čelí úskaliam premenlivých kontextových hier. Je to nepochybne vežmi vzrušujúca hra, no môže byť aj zákerná. Duu S.K.Y sa však darí prekonávať jej nástrahy aj po desiatich rokoch existencie. Možno aj preto, že od hudby často odbiehajú do iných médií.
Okrem množstva ad hoc ansámblov, ktoré v uplynulých rokoch splodil dramaturgický zámer festivalu Szünetjel, Kovács so Sőrésom už piaty rok pravidelne účinkujú s rakúskym trúbkovým inovátorom Franzom Hautzingerom v zoskupení Abstract Monarchy Trio. V Hautzingerovom dekonštruktivistickom generovaní zvukov objavili ideálny komunikačný model pre svoje in situ “komprovizácie”. Ani Hautzingera totiž nezaujíma príliš to, čo na svojej štvrťtónovej trúbke môže vylúdiť, ale skôr to, čo nie – “to, čo je za tým.” Z toho, čo je za tým, vytesáva pomocou dusítka a nekonvenčných dychových techník nekoherentné zvukové bloky, spájajúc ich nielen jasným umeleckým zámerom ale aj virtuóznou technikou. Estetické aspekty “čistého” kolektívneho komponovania i fyziologické účinky zvuku nástrojov sa tak dostávajú do obdivuhodnej rovnováhy s obsesiou improvizovať a komunikovať na inej, než diskurzívnej báze. Postmoderné ponímanie kreativity, vyznačujúce sa rýchlou schopnosťou zmysluplne artikulovať pluralitu, teda nespočíva len v juxtaponovaní štýlov, citovaní, recyklovaní, parafrázovaní a opakovaní, ale má aj svoju druhú, rovnako vzrušujúcu stránku. Je ňou barthesovská rozkoš z čítania ruptúr a interupcií na povrchoch umeleckých textov, ich zmnožené interpretácie, prispievajúce vo vzájomnej súčinnosti ku spochybneniu metafyziky a jej nahradeniu mnohorakými subjektívnymi interpretáciami jej pozostatkov. V podobnom duchu S.K.Y realizovali aj ďalšie kolaboratívne projekty. Pod názvom Budapastis nahrali s parížskym duom Dragibus ( Lore Bargès – hlas, Franq de Quengo – bicie) vynikajúci album La Bouche Fermée a tvoria aj inštrumentálnu zložku príležitostnej formácie Spiritus Noister (Kovács, Sőrés, Katalin Ladik – hlas, Endre Szkárosi – hlas), s ktorou prednedávnom realizovali pozoruhodnú nahrávku Schwittersovej Ursonaty. Popri tom stíhajú spolupracovať aj s nestorom nekonvenčnej hudby Ernőm Királyom z Nového Sadu i rôznymi tanečníkmi, performermi a výtvarníkmi.
Pál Tóth alias én reprezentuje zaujímavú polohu na pomedzí sound-artu a netanečnej elektronickej hudby. Jeho tvorivá skúsenosť sa odvíja od dlhoročného zbierania zvukových nosičov s avantgardnou hudbou, ktoré presiahlo rámec amatérskeho zberatežstva a získalo štatút systematicky budovaného zvukového archívu. Vo vlastnej tvorbe sa od projektov No Wave a Self Organizing Chaos dopracoval k intímnym, jemne štruktúrovaným audio opusom, často na hranici percepcie. Ako neúnavný propagátor progresívnej hudby a nekonvenčný “anti-dj” z nezávislého rádia Tilos, stojí Tóth aj za festivalom Szünetjel; možno povedať, že je jeho sponzorom a šedou eminenciou.
Hŕstka žudí z Budapešti, ktorých hudobné aktivity som sa snažil priblížiť, musí každodenne zápasiť s rovnakými problémami (materiálnymi, distribučnými, hodnotovými, inštitucionálnymi) ako zápasí väčšina menšinových komunít s nekomerčnými umeleckými ambíciami v konzumnej spoločnosti. Presvedčivosť ich výsledkov však dokazuje, že nie všetko, čo vzniká na periférii, je marginálne.
Výberová diskografia (všetky tituly sú na CD-nosičoch):
- Talesco: Vol. 1: Tales (Laza Lapok/MSTB, 1995)
- Talesco: Vol. 2: Out of Jazz (Laza Lapok/MSTB, 1996)
- Talesco: Vol. 3: Gothico Barokko (Laza Lapok/MSTB, 1996)
- Talesco: Vol. 4: Twelve (Laza Lapok/MSTB, 1997)
- S.K.Y: Live in Nové Zámky, Budapest & Krakow (Magyar Műhely, 1999)
- S.K.Y: Les SubsistancesTM (AVULT, 2001)
- S.K.Y: 02_ S.K.Y_lessness (Ultrasound Foundation, 2002)
- Budapastis: La Bouche Fermée (HEyeRMEarS/DISCORBIE, 2002)
- Abstract Monarchy Trio: Leading/Spirit/Minimalism (HEyeRMEarS/DISCORBIE, 2005)
- Spiritus Noister: Kurt Schwitters – Ursonate for 2 voices and musical environment (Hungaroton, 2003)
- Endre Szkárosi: Szkárosicon vol. 1 (Bahia, 2002)
- Ian Birse – Laura Kavanaugh – Zsolt Sőrés: Anti Action (HEyeRMEarS/DISCORBIE, 2002)
- én: op. 10218 v1.2 (SIRR.ecords, 2003)
- The Sonic Cattering Band: Seven Transdanubian Recipes (Peripheral Conserve, 2003)
- Various artists: EXtended EUrope (salon elise, 2002)
- Various artists: Sound Off: Typewriting Aloud. Typos Allowed. (HEyeRMEarS/DISCORBIE, 2002)
- Various artists: Continental Drift (Peripheral Conserve, 2004)