Pierre Yves Mace: Segments et Apostilles
Tzadik (www.tzadik.com)
Mladý francúzsky skladateľ Pierre Yves Mace sa ocitol na križovatke elektroakustickej tvorby, improvizačného a zvukového umenia. V mnohých dielach pokračuje v tradícii francúzskej avantgardy, no jeho tendencie zároveň prekračujú túto farbistú minulosť.
Na akademickej pôde sa skladateľ zaoberá problematikou koherentného vzťahu medzi zvukom a hudobnou kompozíciou. A presne tento rozpor časti cítiť z inherencie jeho skladateľskej osobnosti. Často totiž preferuje zvukovú náladu pred pevnou formou. Pred farbistým súzvukom necháva vyznievať čistú improvizačnú zložku. Pierre Yves Mace patrí ku generácii skladateľov tzv. panoramatickej kultúrnosti. Táto širokouhlá prezentácia vytiahne z hudobnej skladby na povrch scenériu zložené z fragmentov, z ktorých sa vytvorí záverečný celok. V tomto nadväzuje na odkaz Pierre Bouléza a jeho rozbitia tradičného poňatia teoretického myslenia a hudobného diela. Mace však okrem toho rozvíja aj vlastnú synektickú zvedavosť a experimentálnu slobodu. Tú nadobudol už počas svojho vysokoškolského štúdia, v ktorom sa zameral na reláciu medzi akustickou a elektronickou inštrumentáciou. Tieto snahy implementoval na svoj najnovší album Segment set Apostilles.
V štyroch kompozíciách rozprestiera širokú inštrumentáciu medzi dychové a sláčikové nástroje s dôležitým akcentom harfy, vibrafónu a klavíru. Na doske mu hosťovali takí významní súčasní hudobníci ako Cédric Cédric Jullion (flauta bass), Simon Drappier (contrabas), či Nicolas Carpantier (violoncello). Samotný Pierre Yves Mace sa predstavil ako klavirista a postaral sa o všetky elektronické aranžmány. Vďaka elektronickým segmentom vytvára zaujímavú inštrumentálnu kombináciu a obohacuje kontext výrazových prostriedkov o expresivitu. V tomto mu výdatne vypomohol producent albumu – slávny John Zorn. Tento freejazzový mág prináša nielen svoje skúsenosti z takmer štyristo albumov na ktorých spolupracoval, ale aj praktický nadhľad pri tvorbe zvukomalebnosti. Mace v kompozíciách nešetrí priestorom a medzi tónmi zanecháva veľké pauzy, ktoré obohacuje jazzovými synkopami. Pri harmonických riešeniach sa nechal inšpirovať francúzskou hudbou 21. storočia (zvlášť zmieňovaným Pierre Boulézom). Popri tom sa však snaží priniesť vlastnú variabilitu tektonických riešení s akoby pevnou improvizáciou. Ako fanúšik Steve Reicha predostiera zvláštny minimalizmus, ten vyznieva v najkomunikatívnejšej kompozícii Glissement de Terrain. Podľa vlastných slov má ako skladateľ záujem o vytvorenie objektívneho skladania so zachovaním ľudského výrazu a emócie. Tým, že oslabuje formu je však len kúsok od poslucháčskej domnienky, že počúva totálny chaos. No ten sa miestami premieňa na ambientnú atmosféru a po čase sa bude poslucháč v tomto labyrinte orientovať. Dynamický rozsah štrukturálnych zvukov sa pohybuje od klokotania basových frekvenčných tónov až po asociačné záchvevy. Pierre Yves Mace na svojom šiestom albume pripomína svoj záujem ohroziť hudobnú teóriu a rozvrátiť jej istoty, ktoré sa stihli za tie roky usadiť.
