Rolf Riehm: Hammamuth Stadt der Engel / Wer sind diese Kinder

  
10

Rolf Riehm: Hammamuth Stadt der Engel / Wer sind diese Kinder

Wergo (www.wergo.de)

 

Budete chodiť vo svetle

Na mäkkej zemi, požehnanej džínsovej!

Lesklí bohovia neba

Miešanie je pre vás ľahké

Rovnako ako prsty umelca

Svätého reťazca

(úryvok z diela Wer sind diese Kinder)

 

Nemecký skladateľ a hobojista Rolf Riehm je pokračovateľom tradície hudobného radikalizmu a zároveň súčasnou schizmou západného sveta. Vo svojom diele sa zaoberá problematikou ničenia a úpadku morálnych hodnôt. Ako autor čerpá nielen zo svojej dlhoročnej interpretačnej skúsenosti, ale aj didaktickej praxe profesora kompozície. Riehm je zároveň aj aktívnym organizátorom hudobného nemeckého života, keď založil hneď niekoľko významných organizácií, z ktorých najznámejšia je Frankfurtské združenie pre hudbu. Kritici pozerajú na Riehma, ako na nekonvenčného umelca, ktorého hudobného myslenie hraničí s revolučnosťou. A z veľkej časti je to naozaj pravda, keďže celé spektrum svojho hudobného prejavu využíva nekompromisným spôsobom. Rolf Riehm predstavuje zvláštny rez súčasnej artificiálnej hudby, no pri bližšom skúmaní je zrejmé, že pokračuje tam, kde skončila druhá viedenská škola. Rolf Riehm je prezývaný politický skladateľ, keďže v štruktúre jeho diela je hlboko zakorenené politické vedomie.

Na svojom najnovšom profilovom albume spojil svoje dve staršie diela do jedného celku. Kompozícia Hammamuth – Stadt der Engel mala premiéru na slávnom letnom kurze v Darmstadt v roku 2006 a Wer sind diese Kinder zas na hudobnom festivale v Donaueschingen. Rolf Riehm sa snaží na týchto nahrávkach rozšíriť škálu politickej hudby a úmyselne reaguje na všade prítomnosť násilia v Iraku. Aj keď sa poslucháči môžu pozerať na jeho diela ako na cynické vyjadrenia večného drakonického človeka, Riehmove kompozície sú v skutočnosti ľútosťou nad stratou nevinnosti. Zároveň sú však aj poukázaním, ako sa z bremena slobodnej spoločnosti stáva ospravedlnenie voči skutkom proti ľudskosti. Rolf Riehm preukazuje na tejto nahrávke svoj veľký prehľad vo filozofii. Zameral sa v ňom na citáciu diela Zrodenie bohov od antického filozofa Hesiodisa. Olympijský kult personifikuje do nášho súčasného sveta a upozorňuje tým na nebezpečnú hru mocných národov. Citlivosť tejto tematiky sa objavuje predovšetkým v kompozícii FUROR Dying Fields Germany, v ktorej upozorňuje na post vojenský syndróm a na zavádzanie zo strany oficiálnych úradov. Atmosféra celej nahrávky tak dýcha závanom horúcej púšte zmiešanej s pachom krvi a asociáciou zdevastovaného Iraku. V obidvoch veľkých cyklov predstavuje Riehm svoje nekonvenčné skladateľské techniky, ktoré sa zameriavajú na dynamické rozvedenie výbušných motívov. Rolf Riehm využíva celú škálu výrazových možností a jeho skladateľské gesto sa zameriava predovšetkým na zvukovú rafinovanosť. Čerpá pri tom zo Stravinského oslobodenia zvuku od hudobnej formy. Na nahrávke je všadeprítomný pocit destabilizácie a poslucháč má pocit, že sa rúti do nekončiacej špirály. Môže za to aj rozkladanie wágnerovského leitmotívu, ktorý už v zárodkoch smeruje do stratena (orchestrálna část Exposition). Zvukové skreslenie býva niekedy zmäkčované inšpiráciou Debussyho orchestrácie a zároveň je tu prítomný aj silný vplyv extatického vyjadrenia Sergeja Prokofieva (skladba Getose). Rolf Riehm využíva aj techniku latentného rozprávania, čím slovenskému poslucháčovi môže evokovať známe cykly Iľju Zeljenku. Sémantické vyjadrovanie a citové zafarbenie kompozícií robí z tohto uceleného diela energickú až agresívnu hudbu. Riehmova symetrická koncepcia je vyjadrená nadväznosťou aglomeračných štruktúr orchestrálnych častí a klavírnych fragmentov. Na oboch dielach participuje britský klavirista Nicolas Hodges, ktorý je v orchestrálnom bloku podporený nemeckým orchestrom SWR Sinfonieorchester Baden-Baden.