- Inzerce -

Maurizio Carrettin: SynthEnergheia Project

Elektroakustický projekt talianskeho skladateľa Maurizia Carrettiniho nie je vôbec bezobsažný, ako sa na prvé počutie môže zdať. Práve naopak. Po jeho viacnásobnom skúmaní v ňom objavíte rozpínajúci sa vesmír zvukov. Je ako temná hmota, ktorá je všadeprítomná, napriek tomu, že ju nikto nevidí.  

Ak by sme chceli nastaviť pravé zrkadlo tejto nahrávke, tak indíciu hľadajme už v samotnej definícii slova energheia, ktoré pochádza z gréčtiny a predstavuje transformáciu. A túto zmenu, v priebehu určitých zákonitostí, sa snaží skladateľ asociatívne demonštrovať v siedmich ďalekosiahlych kompozíciách. To všetko sa schematicky deje v rámci každej jednej z nich, v tzv. troch zmenách, ktoré definoval sám skladateľ. Najprv sa objaví prvotný zvuk, ktorý ukáže silu a následne nastolí evolučný impulz, ten smeruje k estetickému odhaleniu poznateľnosti. Carrettin vyštudoval klasické konzervatórium (hru na flautu) v Parme pod vedením Tullio Chiericiho. Ešte viac ho však formovalo rímske štúdium u Konrada Klemma, či Severino Gazzelloni v Siene. Oboch pánov spájalo, okrem netradičného prístupu k flaute, obdiv k Boulézovi, Nonovi, Madernovi a inšpirácia k ich polyfónnej sadzbe. Maurizio Carrettin pôsobil ako sólista v mnohých komorných orchestroch, no popri tom sa začal čoraz viac presadzovať ako skladateľ (kooperácia s rôznymi ansámblami, príprava hudby do rozhlasových a televíznych programov). Počas spolupráce s Centrom výskumu divadla v Cremone sa začal zaoberať technologickým výskumom zasadenia tradičného nástroja do interaktívneho predstavenia. A to bol zásadný moment, ktorý stál za zrodom týchto elektroakustických kompozícií. Potom už iba stačilo determinovať svoje hlavné myšlienky a následne ich vygenerovať do softvérov ako Absynth, Cubase a Final, v ktorých Carrettini komponuje. Samotný zvuk by mohol byť na väčšej úrovni, sklame najmä tých, ktorí sú zvyknutý na poriadny „shocking“. Chýba tiež väčšia priestorovosť, vďaka čomu utrpela samotná hierarchia dôležitosti v jednotlivých štruktúrach. No Carrettini to vynahrádza šikovnou manipuláciou s materiálom, s ktorým ide do hĺbky a vytvára tak kontrast mäkších hrán flautového zvuku a basovej zvoniacej rytmiky.    

 

Maurizio Carrettin: SynthEnergheia Project

Centaur Records

www.centaurrecords.com

 


Zkouška sirén – Rytmy k jiným světům

Dva filmy s hudbou a smrtí v hlavní roli

Hermovo ucho – Chvála dlouhověkosti

Stoletý Marshall Allen vydává první desku pod svým jménem, o dva roky mladší Milan Grygar stále vystavuje nová díla, osmdesátiletý Anthony Braxton pracuje na šestatřicetidílné opeře.

Jiří Durman a Miroslav Posejpal: Nové a nové spirály

V kavárně s věrozvěsty české improvizace.

Ten, který se nevrátil

Zemřel Brian Wilson, mimo jiné průkopník DIY přístupu v populární hudbě. Sluníčkový optimismus Beach Boys je skvrnitější, než se na první opalovačku zdá.

Pod povrchem cella a klavíru

Violoncello Matthiase Lozenze s klavírem Miroslava Beinhauera v pětici skladeb provedených v žižkovském Atriu.

Červen v Hudební 3

František Hruška, gobi_10k, Best Before End. Jérôme Noetinger a Petr Vrba.  Durman / Posejpal Duo. Trojice koncertů a poslechových večerů v redakčně-setkávacím prostoru mezi Kampou a Petřínem.

Zkouška sirén: Kyber Erben a Národní Elliott

Zrození experimentu z ducha socialistických kancelářských strojů.

Arvo Pärt 90

Dvě protikladné linie zvonečků, štěstí zažít „svou dobu“ a sbor spíše komorní než filharmonický.

Hermovo ucho – Neklidný duben aneb Roztržená struna intonarumori

Na turné, v operách, v žaláři národů, amfiteátru i atriu. Nu, co se hýbe, to zní.

Vzpomínka na Jaroslava Paláta

Před třiceti lety zemřel Jaroslav Palát, zakladatelská osobnost české industriální hudby. Připomínáme jej rozšířením textu, který pro nás před dvanácti lety napsal jeho hudební souputník.