Elektroakustický projekt talianskeho skladateľa Maurizia Carrettiniho nie je vôbec bezobsažný, ako sa na prvé počutie môže zdať. Práve naopak. Po jeho viacnásobnom skúmaní v ňom objavíte rozpínajúci sa vesmír zvukov. Je ako temná hmota, ktorá je všadeprítomná, napriek tomu, že ju nikto nevidí.
Ak by sme chceli nastaviť pravé zrkadlo tejto nahrávke, tak indíciu hľadajme už v samotnej definícii slova energheia, ktoré pochádza z gréčtiny a predstavuje transformáciu. A túto zmenu, v priebehu určitých zákonitostí, sa snaží skladateľ asociatívne demonštrovať v siedmich ďalekosiahlych kompozíciách. To všetko sa schematicky deje v rámci každej jednej z nich, v tzv. troch zmenách, ktoré definoval sám skladateľ. Najprv sa objaví prvotný zvuk, ktorý ukáže silu a následne nastolí evolučný impulz, ten smeruje k estetickému odhaleniu poznateľnosti. Carrettin vyštudoval klasické konzervatórium (hru na flautu) v Parme pod vedením Tullio Chiericiho. Ešte viac ho však formovalo rímske štúdium u Konrada Klemma, či Severino Gazzelloni v Siene. Oboch pánov spájalo, okrem netradičného prístupu k flaute, obdiv k Boulézovi, Nonovi, Madernovi a inšpirácia k ich polyfónnej sadzbe. Maurizio Carrettin pôsobil ako sólista v mnohých komorných orchestroch, no popri tom sa začal čoraz viac presadzovať ako skladateľ (kooperácia s rôznymi ansámblami, príprava hudby do rozhlasových a televíznych programov). Počas spolupráce s Centrom výskumu divadla v Cremone sa začal zaoberať technologickým výskumom zasadenia tradičného nástroja do interaktívneho predstavenia. A to bol zásadný moment, ktorý stál za zrodom týchto elektroakustických kompozícií. Potom už iba stačilo determinovať svoje hlavné myšlienky a následne ich vygenerovať do softvérov ako Absynth, Cubase a Final, v ktorých Carrettini komponuje. Samotný zvuk by mohol byť na väčšej úrovni, sklame najmä tých, ktorí sú zvyknutý na poriadny „shocking“. Chýba tiež väčšia priestorovosť, vďaka čomu utrpela samotná hierarchia dôležitosti v jednotlivých štruktúrach. No Carrettini to vynahrádza šikovnou manipuláciou s materiálom, s ktorým ide do hĺbky a vytvára tak kontrast mäkších hrán flautového zvuku a basovej zvoniacej rytmiky.
Maurizio Carrettin: SynthEnergheia Project
Centaur Records
