The Haxan Cloak: …The Men Parted The Sea To Devour The Water
Latitudes (southern.com/southern/label/LTT)
„V hustém, chvějícím se vzduchu pluly výpary potu jako mrak. Obličeje byly rudé, ve všech očích číhalo temné odhodlání. Po zelených zdech ubíhaly za sebou kmitavé a ostré stíny tančících a náhle se ztrácely v tmavém koutě u dveří. Ale znovu a znovu se vracely do světla. Pokaždé tytéž, dlouhé a spěchající, s prudkými nepřiměřemými posunky, bouřlivé a netrepělivé, se směšnými hlavami v šíleném, pitvorném taktu.
Zdivočelé prkno hrálo valčík. Bez dechu a posedle, rychle a bez melodie. Tóny šeptaly vzhůru do páchnoucího vzduchu, vysoko, nesmírně vysoko, až ke stropu, ztrácejícímu se v kalném oparu, a padaly potom rovnou do sálu, přímo k nohám tančících párů, které po nich tvrdýma, nemilosrdnýma nohama šlapaly, až tóny vztekle a polekaně vykřikly.“
Niekde tam medzi slovami nekorunovaného kráľa pražskej bohémy Paula Leppina, možno nájsť samotárske duše skúpe na slovo, skrývajúce sa v hustej hmle, ktorá nevzniká, no ani nezaniká. Celé roky skrýva obrysy prichádzajúcich a odchádzajúcich štamgastov. A práve tu, na tomto zabudnutom mieste, v jednom z rohov predsiene stojí mramorový stôl. Menovite pri ňom sedia vždy na tom istom mieste Shackleton, Kreng, Caretaker, dvojka Demdike Stare, Haxan Cloak… Čašník je určite Stephen O´Malley a krčmár Brian Williams. Na ulici práve zhasla lampa. Náhoda neexistuje. Späť do reality. Zamerajme sa pohľadom jedinca zvonku na jedného konkrétneho, už spomenutého hosťa. Je ním osoba vystupujúca pod pseudonymom The Haxan Cloak. Oko kamery sa približuje, až kým v detailnom rozmazanom zábere nespočinie na chrbte.
Odkaz na dekadentné a okultné nachádzame už v racionálnom uchopení spojenia slov Haxan (švédsky čarodejnica), nepriamo odkazujúcom na rovnomenný film Häxan (1922, Benjamin Christensen). Dokumentáciu čarodejníctva naprieč dejinami zobrazujúcu pekelné výjavy, posadnuté mníšky, obety, hony, elixíry môžeme imaginatívne (odporúčajú sa sluchátka a tmavé nočné priestranstvo, kedy imaginácia pracuje na plné obrátky a všade navôkol sa prebúdza život prekrytý bielym dňom) v zhudobnenej forme vnímať aj na novom albume …The Men Parted The Sea To Devour The Water. Cloak (plášť)je však význam, ktorý novodobý Bobby Krlic výrazným spôsobom popiera. Sám považuje za najťažšie prevtelenie, získanie tela živého performera. Aj keď performer je tu status, ktorý sa veľmi rád a s citom popiera. …The Men Parted The Sea To Devour The Water je pokus o reinterpretáciu Krlicovho konceptu kulminujúceho v minuloročnom rovnomennom diele The Haxan Cloak (2011, Aurora Borealis). „Nemám rád pojem zaseknúť sa na jednom mieste“. Zalezený holub preto opúšťa hniezdo. Plášť letí vo vetre fyzikálne presne vypočítaných basových liniek. A je tam aj Markéta Lazarová, aby som nezabudol. Akustické hniezdo zrodu, kde sme mali možnosť počuť Krlicovu soundartovú minulosť, dôraz na atmosféru a rituálnu intimitu strieda Krlic z mäsa a kostí, stačí sa ho dotknúť. Stále je veľkým čarodejom. Nepopieram, že jeho moc za rok vzrástla. Avšak, už to nie je blúdenie vo štvorcovej miestnosti bez dverí, ale rytmický pohyb bludiskom, kde v podvedomí cítiť niečo prežité, niečo, čo nohy núti napredovať s úmyslom. To čo je na konci, nie je dôležité. Je to jednoducho východisko. Žiara disko gule, záblesk slnečných lúčov, flashback minulosti, precitnutie…
Pokračovanie je na dosah, všetko môže byť naopak. Veď aký by to bol temný hermetik, ak by sa so svojou obeťou nezahrával? Odhodiť plášť nemusí znamenať absolútne odhalenie. Trianglový stôl očakáva nového člena.
Jakub Juhás
