„Veľmi ťažko vyjadrujem slovami to, čo sa mi darí zachytiť v mojej hudbe. Myslím si však, že je úzko prepojená v krajine, v ktorej som vyrástol, k jej prírode a samozrejme k ľudovým nápevom Estónska.“
Čo prezradí o skladateľovej hudbe, keď ju nechá svietiť v odraze zrkadla? A čo sa z tohto odrazu dozvie on sám? Možno sa objavia pocity zadosťučinenia nad vykonaním niečoho zmysluplného. Alebo pochopí a s pokorou príjme, že jeho činnosť je iba súčasťou väčšieho celku smerujúceho do prázdnoty. Tejto duševnej stigme dobre rozumejú škandinávski aj pobaltskí autori a ich pochopenie bude poslucháča sprevádzať aj na nahrávke Mirror. Na estónskom komponistovi Tõnu Kõrvitzovi je zaujímavé, že sa uchytil práve vo svete vážnej hudby, hoci jeho otec aj strýko patrili k prvým rockovým hudobníkom v Estónsku. Zjavne ho to ťahalo inou cestou, ktorá bola navyše vydláždená domácou ľudovou piesňou. Hudobný portrét Mirror takisto pendluje medzi dvoma brehmi, medzi bartókovskou tradíciou a duchovnou spiritualitou prezentovanou Arvom Pärtom. Úvodná fantázia Reflections from a Plain sa však inšpiruje iným významným Estóncom – Velje Tormisom. Kõrvitz v nej ohýba chorál rafinovanou textúrou, ktorú zdobí iba jemnými harmonickými odtieňmi. Výpoveď o Bohu je tak intímna a jednoduchá. Paralelu k božskej entite nachádza aj v prírodných úkazoch, ako možno počuť v piesni Plainland, kde sa v sólistickej časti bravúrne predstavila violončelistka Anja Lechner. Skladateľ jej v krátkom úseku umožnil aj malú improvizáciu. Violončelový motív sa nachádza aj v kompozícii Sever Dreams for Seven Birds, v ktorej témbr pripomenie Messienovo vtáčie cvrlikanie a Kõrvitz skutočne použil terénne nahrávky z vtáčej ríše. Za božskou a prírodnou nemennosťou zákonov a pravidiel skladateľ vidí jednoduchosť, ktorú potom znázorňuje v takmer nehybných štruktúrach, napríklad v piesni Last Pieces. Za jej jednoduchou až banálnou melódiou sa však skrýva veľký priestor pre poslucháčovo rozjímanie nad osamelosťou ľudského života. Celý album tak drží pohromade napätie. V ľudovej estónskej piesni sa obracia na bartókovské motívy, ktoré sú evidentné v skladbe Labyrinths, ktorú vystaval z tehiel múrov hradu kniežaťa Modrofúza. O hudobné naštudovanie nahrávky Mirror sa postaral dirigent Tõnu Kaljuste, ktorý chcel Kõrvitza predstaviť nielen ako folklórneho eklektika, ale predovšetkým ako moderného autora.
Tõnu Kõrvitz: Mirror